Časť III
Po prečítaní článku “Donaha alebo stačí spodná bielizeň?“, kde Slovenská lekárska komora (ďalej SLK), zisťuje či nedošlo k porušeniu práv pacienta. Pacient sa môže ešte sťažovať i na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS). To čo zažije mi pripomína divadelné scény.
ÚDZS i SLK uverejňujú na svojich stránkach Hippokratovu prísahu i štrnásť základných práv pacienta vychádzajúcich z Európskej charty.
"Štrnásť základných práv pacienta:
1. Právo na prevenciu – každý jednotlivec má právo na poskytovanie primeraných služieb na prevenciu choroby.
2. Právo na prístup k zdravotníckym službám – každý jednotlivec má právo na prístup k ta-kým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaru-čovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti.
3. Právo na informácie – každý jednotlivec má právo na prístup k všetkým druhom informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie.
4. Právo vyjadriť súhlas – každý jednotlivec má právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví, tieto informácie sú základnou podmienkou pred akoukoľvek procedúrou a liečbou, vrátane účasti na vedeckom výskume.
5. Právo slobodného výberu – každý jednotlivec má právo slobodne si vybrať na základe dos- tatočných informácií spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov.
6. Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu- každý jednotlivec má právo na za-chovanie dôverného prístupu k svojim osobných informáciám, vrátane informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na och-ranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.
7. Právo na rešpektovanie pacientovho času – každý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase. Toto právo patrí pre všetky fázy liečby.
8. Právo na dodržiavanie úrovne kvality- každý jednotlivec má právo na prístup k zdravotníc-kym službám vysokej kvality na základe špecifikácie a dodržiavania presne stanovených noriem.
9. Právo pacienta na bezpečnosť- každý jednotlivec má právo neutrpieť škodu spôsobenú ne-dostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti a chýb, ošetreniu a liečbe, ktoré spĺňajú vysoko stanovené bezpečnostné normy.
10. Právo na inovácie – každý jednotlivec má právo na prístup k inovovaným metódam, vrá-tane diagnostických metód, v zmysle medzinárodných noriem a nezávisle na ekonomických alebo finančných okolnostiach.
11. Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti - každý jednotlivec má právo, pokiaľ je to len možné, predchádzať utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách svojej choroby
12. Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby- každý jednotlivec má právo na diagnos-tické a liečebné programy čo najviac prispôsobené jeho osobným potrebám.
13. Právo sťažovať sa – každý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu a má právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby
14. Právo na náhradu škody – každý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v pri-merane krátkej dobe vždy, keď utrpí telesnú, morálnu či psychickú ujmu spôsobenú ošetrova- ním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby.
K dnešku sa zmenilo iba to, že SLK i ÚDZS rozšírili administratívu. Pri podaní sťažnosti počkáte si na odpoveď, v ktorej dokážu poprieť všetko. Keď viacerí súdny znalci napíšu, že liečenie bo- lo " NON LEGE ARTIS, t.j. postup, ktorý nie je v súlade so zákonom,oni zistia opak, len nemajú to čím dokladovať.
Skutočnosť je taká, že na slovensku ordinujú lekári, ktorí majú veľmi rozdielnu odbornú prax, ktorí trpia psychickými poruchami i lekári, ktorí zneužívajú svoje povolanie. SLK i ÚDZS proti ním nevie účinne zasiahnuť a v niektorých prípadoch aj zakrýva lekárov, ktorí robia pokusy na ľuďoch, svojsky likvidujú ľudí, ktorým vymývajú mozgy respek. ukláňajú hlavy a pod. Pričom novinári o tom nenapíšu ani riadok. Oni večne opisujú aké experimenty robili nacistickí lekári na ľuďoch, ale o experimentoch, ktoré robia niektorí slovenskí lekári – následovnici Dr. Mege- leho nenájdete v masmédiach ani zmienku. Takýto lekári dokážu bez vyšetrenia masívnymi dávkami liečiť ľudí na neexistujúce nemoce. Ľudovo povedané, neliečia, ale vymývajú im mozogy, respek. ukláňajú im hlavy., niekedy aj na príkaz štátu. Ak im to dokážete, tak ani polícia, ani prokurátor, ani SLK a ani ÚDZS nechcú konať v takej veci aj napriek tomu, že ako dôkazy sa použijú znalecké posudky aj súdnych znalcov z iných štátov. Museli by priznať, že na slovensku existujú lekári, ktorí dokážu úmyselne zabíjať pacientov, alebo inak ich zlikvidovať,napr. zmrzačiť fyzicky, psychicky a tak ich odstaviť zo spoločenského života. To by im veľmi naštrbilo ich imidž. Pri takýchto kauzach je pre nich najvhodnejšie zlikvidovať “pacienta“ a aj svedkov. Takže beztrestne porušujú Hippokratovu prísahu, Práva pacientov - vychádzajúcich z Európskej charty, základné ľudské práva, ústavu i zákony štátu.
K takým expertom patrila napríklad MUDr. Safková, u ktorej som mál podozrenie, že IQ mala na úrovni hojdacieho koňa, aj so svojím manželom MUDr. Safkom, Csc, mali aj spoločné morálne a charakterové vlastnosti. Nedá sa nespomenúť slávneho profesora Kavku, jeho dcéru MUDr.Kafkovu, tiež MUDr. Džodlu a existujú aj ďalší. Používajú najnovšie metódy liečenia, t.j. transport liekov vzduchom. Som toho názoru, že pri svojom odbornom vzdelaní, nepo- trebujú zisťovať, či tzv. pacient je skutočne duševne chorí, alebo či je pod vplyvom drog. Ihneď nasadia svoju odskúšanú liečbu, t.j. transport liekov vzduchom.
Za pozornosť stojí napríklad, vyjadrenie prof.Kafku, citujem :“ Trestať zločiny prof. Kafka považuje za nevyhnutné nielen pre spoločnosť, ale aj kvôli páchateľom. Dôvodom je svedo-mie. „ Tí, čo spáchali trestný čin a boli potrestaní, sú na tom lepšie ako tí, čo za svoje skutky stíhaniu unikli. Sú v zložitej pozícií, cítia ťarchu vlastného svedomia, lebo stále je dosť ľudí, ktorí svedomie majú, aj keď sa dnes tvrdí opak. Trestom sa páchateľ čiastočne rehabilituje a ospravedlňuje sa za svoj čin, znova sa zaraďuje do spoločnosti. Tým, že si trest odsedí, sa so svojou vinou aj vnútorné vyrovnáva. “Schopnosťou hodnotiť svoje skutky, čím sa prejavuje svedomie, sa však odlišujeme. „ Sú ľudia, ktorí majú túto schopnosť vytvorenú nedostatočne alebo jednostranne. Sú to jednodimenzionálni ľudia, ich svedomie je nedostatočne rozvinuté, nekritické k tomu, čo robia, ochotne odobriť im aj neprimeranú činnosť. Výčitky svedomia majú nízke.“, koniec citátu.
K tomu chcem dodať, že niektorí nemajú žiadne výčitky svedomia a svoje konanie osprave-dlňuju tak, že získavajú nové poznatky vedy, respek. robia všetko pre prospech svoj i štátu. A to, že pritom dochádza k porušeniu zákonov i základných ľudských práv je vedľajšie, lebo sú si istí, že nik ich za to nebude trestné stíhať. Takže oni a aj Dr.Megele získavali nové poznatky pre vedu, rozdiel medzi nimi je v podstate len v tom, že jedni robia pokusy na nežiadúcich ľuďoch i pacientoch a iní na väzňoch koncetračného tábora. Niektorí berú za nové poznatky ocenenia a iní sú odsudzovaní.
Ľudovo povedané, ak by u takýchto jedincov a im podobným došlo k zhmotnenie ich charak-terových a morálnych vlastností, tak by mali tvar vývrtky. Podľa môjho názoru, v niektorých prípadoch, aj Dr. Mengel je oproti ním iba taký potrimiskár.
Prezident SR udelil vyznamenanie pracovníkovi LF UPJŠ Jozefovi Kafkovi
V komentároch k článku sa nájde aj takýto text, citujem:“A bol ODBORNÝM PORADCOM pre orgány KSS v psychoprevencii voči NEPRIATEĽOM KOMUNIZMU – t.č. KAPITALIZMU v časohorizonte 1979-1989-2015 §§§ 28.3.2015-601“, koniec citátu.
Aký je váš názor?
