Referendum v Škótsku a reakcie politikov

Autor: Ondrej Tkáčik | 24.9.2014 o 15:16 | Karma článku: 1,48 | Prečítané:  434x

Niektorí politici popierajú občanom a národom aj ich základné práva.


Ako vyplýva z časti vyhlásenia p. Rajoya, citujem:"Necesitamos a todos y estamos muy felices de que Escocia siga con nosotros, con la UE". Z obsahu vyhlásenie francúzskeho prezidenta pred referendom vyplýva, že v prípade víťazstva škótov EU proti ním prijme politické a ekonomické sankcie, to je ale zastrašovanie.
Podľa môjho názoru v referende v Škótsku občania hlasovali o tom, či žiť, alebo nežiť spoločne v jednom štáte, ktorý má nevyhovujúcu organizáciu a nechce ju zmeniť. Nehlasovali o vystúpení z Európskej Únie. Výsledkom je, že anglická vláda priznala svoje chyby, uznala ich požiadavky  a začala meniť organizáciu štátu a preto rozdelenie štátu stratilo na význame. Čo robili politici? Nechali tento problém prejsť až do referenda o rozdelení štátu. Idú vo svojich jednaniach na doraz, niekedy im to ale nevyjde podľa ich predstav a potom v niektorých štátoch dochádza k štátnym prevratom, ktoré niekedy končia občianskou vojnou. Následne dokážu zastrašovať a začať hospodársku a ekonomickú blokáciu.
Politici si hlasovanie o zmene organizácie štátu mýlia s hlasovaním o vystúpení z Európskej Únie. Podobný postoj zajímajú aj k iným národom, ktoré majú záujem vyhlásiť referendum o samostatnosti. Aj oni najprv žiadajú zmenu v organizácii štátu a väčšiu hospodársku samostatnosť, ktorú nechcú politici uskutočniť a ešte im popierajú aj právo na referendum, respek. plebiscit. Niektorí politici popierajú aj to, že v niektorých štátoch žije viac národov. Výsledkom toho je potom vyhlásenie referenda o samostatnosti.
Štáty Európskej Únie propagujú demokraciu a základné ľudské práva, ale sami ich nedodržiavajú. Demokracia sa rozdeľuje na priamu a nepriamu. 
V organizácii štátov prevláda nepriama demokracia ( zastupiteľskej ), ktorá je charakterizovaná:
-        občan sa zúčastňuje na politickom rozhodovaní sprostredkovane, delegovaním svojho podielu moci na zvolených zástupcov, ktorí napĺňajú jeho vôľu v orgánoch štátu, regiónu či obce
-        je sprostredkovaná poslancami
-        zdrojom moci sú občania, poslanci sú nositeľmi moci
- atď
Priame forma demokracie sa v súčasnosti využíva ako malý doplnok nepriamej demokracie a jej uzákonenie v ústave nevyhovuje politikom, lebo ich obmedzuje a posilňuje moc občanov - voličov, ktorí môžu ovplyvňovať ich rozhodnutia.
Dnes sa používajú v niektorých štátoch tieto jej formy:
a) REFERENDA (predpísané ústavov, na základe iniciatívy štátu, alebo občanov).              
b) PLEBISCIT je podobne ako referendum, je to ale forma priamej demokracie. Občania ním rozhodujú o  dôležitých štátnopolitických veciach.

Priama demokracia zabezpečuje právo občanov na referendum a tak sa podieľať na riadení štátu. Preto referendum by malo byť uzákonené v ústave každého demokratického štátu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako prvá žena pred takmer sedemsto rokmi prežila cisársky rez

Až do minulého roka bol najznámejším prvým cisárskym rezom, keď prežili žena aj dieťa, prípad z roku 1500. Tím českých vedcov však prišiel s novým objavom.

EKONOMIKA

Osem zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Ľudí čaká viac dokladovania a prísnejšie posudzovanie.

ŠPORT

Sagan pobavil otázkou na súpera aj odpoveďou, prečo bol na toalete

Špekulovalo sa o zdravotných problémoch.


Už ste čítali?