Referendum v Škótsku a reakcie politikov

Autor: Ondrej Tkáčik | 24.9.2014 o 15:16 | Karma článku: 1,48 | Prečítané:  434x

Niektorí politici popierajú občanom a národom aj ich základné práva.


Ako vyplýva z časti vyhlásenia p. Rajoya, citujem:"Necesitamos a todos y estamos muy felices de que Escocia siga con nosotros, con la UE". Z obsahu vyhlásenie francúzskeho prezidenta pred referendom vyplýva, že v prípade víťazstva škótov EU proti ním prijme politické a ekonomické sankcie, to je ale zastrašovanie.
Podľa môjho názoru v referende v Škótsku občania hlasovali o tom, či žiť, alebo nežiť spoločne v jednom štáte, ktorý má nevyhovujúcu organizáciu a nechce ju zmeniť. Nehlasovali o vystúpení z Európskej Únie. Výsledkom je, že anglická vláda priznala svoje chyby, uznala ich požiadavky  a začala meniť organizáciu štátu a preto rozdelenie štátu stratilo na význame. Čo robili politici? Nechali tento problém prejsť až do referenda o rozdelení štátu. Idú vo svojich jednaniach na doraz, niekedy im to ale nevyjde podľa ich predstav a potom v niektorých štátoch dochádza k štátnym prevratom, ktoré niekedy končia občianskou vojnou. Následne dokážu zastrašovať a začať hospodársku a ekonomickú blokáciu.
Politici si hlasovanie o zmene organizácie štátu mýlia s hlasovaním o vystúpení z Európskej Únie. Podobný postoj zajímajú aj k iným národom, ktoré majú záujem vyhlásiť referendum o samostatnosti. Aj oni najprv žiadajú zmenu v organizácii štátu a väčšiu hospodársku samostatnosť, ktorú nechcú politici uskutočniť a ešte im popierajú aj právo na referendum, respek. plebiscit. Niektorí politici popierajú aj to, že v niektorých štátoch žije viac národov. Výsledkom toho je potom vyhlásenie referenda o samostatnosti.
Štáty Európskej Únie propagujú demokraciu a základné ľudské práva, ale sami ich nedodržiavajú. Demokracia sa rozdeľuje na priamu a nepriamu. 
V organizácii štátov prevláda nepriama demokracia ( zastupiteľskej ), ktorá je charakterizovaná:
-        občan sa zúčastňuje na politickom rozhodovaní sprostredkovane, delegovaním svojho podielu moci na zvolených zástupcov, ktorí napĺňajú jeho vôľu v orgánoch štátu, regiónu či obce
-        je sprostredkovaná poslancami
-        zdrojom moci sú občania, poslanci sú nositeľmi moci
- atď
Priame forma demokracie sa v súčasnosti využíva ako malý doplnok nepriamej demokracie a jej uzákonenie v ústave nevyhovuje politikom, lebo ich obmedzuje a posilňuje moc občanov - voličov, ktorí môžu ovplyvňovať ich rozhodnutia.
Dnes sa používajú v niektorých štátoch tieto jej formy:
a) REFERENDA (predpísané ústavov, na základe iniciatívy štátu, alebo občanov).              
b) PLEBISCIT je podobne ako referendum, je to ale forma priamej demokracie. Občania ním rozhodujú o  dôležitých štátnopolitických veciach.

Priama demokracia zabezpečuje právo občanov na referendum a tak sa podieľať na riadení štátu. Preto referendum by malo byť uzákonené v ústave každého demokratického štátu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?