Príspevok k výberu sudcov ústavného súdu v SR.

Autor: Ondrej Tkáčik | 1.9.2014 o 13:26 | Karma článku: 1,73 | Prečítané:  623x

Návrh na nový postup pri výbere kandidátov na post ústavného sudcu. Navrhované zmeny v ústave pre posilnenie právnej moci občanov - voličov odvolávať volených aj nevolených predstaviteľov štátu.


 

1. Čo je vlastne ústavný súd?

Ústavný súd je orgánom, ktorý má v Slovenskej republike významné a výnimočné miesto. Ústava SR ho definuje ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti.Je to práve ústavný súd, ktorý má dozerať na aplikáciou a interpretáciou ústavy; zosobňovať ústavnosť; prinášať právo tam, kde vládne bezprávie. Zriadením tejto súdnej inštitúcie s rozsiahlymi kompetenciami vo vzťahu k druhým dvom zložkám štátnej moci (legislatíve a exekutíve) je aj tretia moc v štáte zapojená do procesu tvorby vôle v štáte. Prostredníctvom ústavného súdnictva sa neustále aktualizuje ústava. Z tohto hľadiska ho môžeme považovať za tvoriaci faktor v živote krajiny. Preto je nesmierne dôležité stanoviť presné a účinné, ale aj náročné kritéria na personálne obsadenie tohto orgánu.

2. Kto môže kandidovať na post ústavného sudcu.
Ústava stanovuje tieto základné kritériá pre kandidátov na post sudcu ústavného súdu:
- občianstvo SR,
- voliteľnosť do NR SR (dané kritérium v sebe zahŕňa o.i. podmienku volebného práva aj podmienku trvalého pobytu na území SR,
- min. vek 40 rokov,
- vysokoškolské právnické vzdelanie,
- min. 15 rokov pôsobenia v právnickom povolaní.

3. Kto môže navrhovať kandidátov na post ústavného sudcu.
Kandidátom na post sudca ústavného súdu, môže byť iba ten, ktorého navrhnú vybrané subjekty:
- poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
- vláda Slovenskej republiky,
- predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
- generálny prokurátor Slovenskej republiky,záujmové organizácie právnikov, vedecké inštitúcie.

4. Výber kandidátov na post ústavného sudcu.
Podľa môjho názoru je systém výberu kandidátov nesprávny a nedemokratický. Veľkým krokom k demokracii,by bolo ak kandidovať na post ústavného sudcu by mal mať možnosť každý, kto spľňa podmienky a to aj bez toho, že by bol navrhnutý vybranými subjektami. Vybrané subjekty sú iba nato, že môžu doporučiť svojich kandidátov (priateľov,im oddaných ľudí a podobne, čo nie je demokratické.
Viac demokracie vo výberovom konaní zabezpečí tento postup:
I. Vybrané subjekty je potrebné zrušiť.
II. Do výberového konania by sa mal možnosť prihlásiť každý, kto spľňa zákonné podmienky.
III.Výberové konanie na obsadenie funkcie ústavný sudca by vyhlásil Predseda Ústavného súdu podla § XXX ( tieto zákony je potrebne schváliť).
IV. Zároveň podľa § XXX by požiadať inštitúcie z oblasti vedy či samosprávne organizácie, aby nahlásili svojich odborníkov do výberovej komisie pre výber ústavných sudcov, tak by bola zaručená apolitickosť výberu. Konštituovaná by bola pri každom novom výbere kandidátov na post sudcov ústavného súdu. Konkrétnymi subjektmi ustanovujúcimi členov komisie by mohli byť napr. právnické fakulty na Slovensku, Slovenská akadémia vied, ale aj Slovenská advokátska komora, Súdna rada a pod. Predsedu výberovej komisie by mali voliť členovia komisie spomedzi seba. Komisia pre výber kandidátov by po výbere zanikla.
V. Členov výberovej komisie by mal mať možnosť odvolávať prezident Slovenskej republiky a aj na návrh predsedu Ústavného súdu.
VI. Táto komisia by na základe výsledkov:
- písomnej časti,
- ústneho pohovoru pred komisiou,
- verejnej odbornej diskusii pred komisiou a verejnosťou,
- navrhla dvojnásobný počet kandidátov.
VII. Z týchto kandidátov by potom konečný výber urobil prezident republiky.
VIII. Prihláška do výberového konania by mala obsahovať, životopis, referencie a doporučenia,doklady originály alebo úradne osvedčené kópie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie nebude členom politickej strany alebo politického hnutia, vyhlásenie, že voči nemu nebolo vznesené obvinenie pre trestný čin a že mu nie sú známe také skutočnosti, ktoré by mohli vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho morálnych vlastnostiach, a dokladovať svoju bezúhonnosť, originál alebo úradne osvedčenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, potvrdenie o absolvovaných kurzoch, pracovný posudok od posledného zamestnávateľa a pod.
IX. Životopis každého kandidáta a jeho referencie, respek. doporučenia by mali byt zverejnené spolu na jednej www. stránke.
X. Životopis by mal obsahovať základné údaje, napr.:

----------------------------------------------------------------------------
                                                         ŽIVOTOPIS


FOTOGRAFIA


A) Osobné údaje
Meno a priezvisko, titul,
dátum a miesto narodenia,
štátna príslušnosť,
adresa, stačí uviesť mesto,
stav,
zamestnanie manželky a jej pozíciu,
zamestnanie detí a ich pozíciu,
zamestnanie blízkych príbuzných, aby nedošlo k tomu, že všetci budu zamestnaní na jednotlivých ministerstvách.
B) Vzdelanie
Dosiahnuté vzdelania (doktorandské štúdium, vysoká škola, stredná škola).
Časové údaje - od kedy - do kedy študovali,
Názov a miesto školy, v ktorom študovali,
odbor,
spôsob ukončenia školy (štátna skúška, maturitná skúška ...).
C) Priebeh zamestnaní
Od kedy - do kedy trvalo zamestnanie,
názov zamestnávateľa, miesto, názov pozície,
stručná náplň práce - okruh pracovných úloh, kompetencie, za ktoré bol zodpovedný, aké najdôležitejšie projekty riadil,
ak v jednej organizácii pracoval na viacerých pracovných pozíciách, je potrebné ich uviesť v chronologickom poradí.
D) Ďalšie vzdelávanie
Uvádzať len tie, z ktorých máte doklad o absolvovaní: certifikát či osvedčenie,
časové údaje od kedy - do kedy,
presný názov kurzu či rekvalifikácie,
názov vzdelávacej ustanovizne, miesto, kde sa vzdelávanie organizovalo.
E) Jazykové znalosti a počítačové znalosti
Uviesť jednu zo štyroch možných úrovní jazyka, ktorý ovládate:
1. pasívne, 2. slovom a písmom, 3. aktívna komunikácia, 4. odborná terminológia, 5. schopnosť tlmočiť rokovania,
Internet (e-mail, www) – expert
Microsoft Excel – pokročilý
Microsoft Outlook – pokročilý
Microsoft Word – expert
F) Osobitné schopnosti
V tejto sekcii sa uvádzajú údaje, ktoré sa týkajú nasledovných oblastí:
vodičský preukaz – skupina,
zbrojný preukaz,
bezúhonnosť, spoľahlivosť a  zdravotná spôsobilosť,
spoluprácu s Štb, terajšou políciou, prokuratúrou a súdmi pri vykonštruovaných procesoch,
neviem nič o takýchto, procesoch,
neviem nič o likvidácii tzv. “nežiadúcich ľudí“, ani som nebol činný v takýchto kauzach.
G) Dôvod podania svojej žiadosti
písomné zdôvodnenie svojich predpokladov na funkciu ústavného sudcu, vrátane námetov pre zdokonalenie a zlepšenie funkčnosti Ústavného súdu.
H) Záujmy
V tejto časti môžete uviesť dobrovoľnícke aktivity, členstvo v politických stranách, kluboch, združeniach, asociáciách, záujmových organizáciách, profesijných organizáciách.
I) Vlastnosti
komunikatívnosť, kreativita, odolnosť voči stresu, cestovanie, literatúra, šport, hudba.
J) Referencie
referencie a doporučenia, ktoré by mali slúžiť na podporu prihlášky do výberového konania.
K) Vyhlásenie
vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
L) Miesto, dátum, podpis
---------------------------------------------------------------------------------------

XI. Občania by sa mali mať možnosť vyjadriť písomne na Fecebook, Twittery, You Tube a e-mailom k jednotlivým kandidátom, k ich údajom a zároveň by mali mat možnosť diskutovať s nimi o ich názoroch, o nimi navrhovanými zmenami práce na Ústavnom súde, o ich návrhoch na zmeny ústavy a pod.

Tieto navrhované zmeny pri navrhovaní a voľbe ústavných sudcov, by mali zabrániť tomu, aby tieto pozície neobsadzovali blízky príbuzní, priatelia, politickí lídri a pod., to pripomína jedno porekadlo, dnes pomôžeš ty mne a zajtra ja tebe a následne môže dôjsť k sústredenie moci do rúk niekoľkých jedincov - gangu, ktorí budú medzi sebou spolupracovať aj v nežiadúcich smeroch.
Uviesť členstvo v politických stranách a najme v KSČ, aby sme po tzv. “Nežnej revolúcii“ nezistili, že naďalej bývali členovia KSČ zastávajú popredné politické pozície. Keď sa im po rokoch dokáže členstvo v KSČ ani nemajú snahu sa k tomu vyjadriť, t.j. poprieť to, ospravedlniť sa, alebo to zdôvodniť. Sú toho názoru, že časom sa na to zabudne, prídu nové kauzy, ktoré prejdu do popredia.
V iných štátoch by takýto politik uvažoval o odstúpení, v japonsku by si spravil harakiri, len na slovensku pokračujú ďalej. Takýmto politikom sa nedá ale poprieť ich záujem o dianie na slovensku. Sú všade aj keď niekde, podľa ich vyhlásenia, iba popíjajú cocacolu, alebo víno.
Odstupom času sa možno nájdu aj taký jedinci, ktorí budú presvedčať verejnosť, že spolupracovali s Štb z donútenia, respek. že boli agentmi demokracie, alebo že členovia KSČ boli z donútenia, respek. pracovali ako agenti demokracie a preto im prináleží aj odmena v podobe štátneho vyznamenania, finančnej odmeny, alebo iných výhod.
Na slovensku je dlhotrvajúca kríza v nedodržiavaní zákonov políciou, súdmi, prokuratúrou a inými, preto je potrebne upraviť zákony a urobiť aj kádrove zmeny. Napríklad v prípadoch, kde sa jedna o zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podvody, korupciu, rozkrádanie fondov a pod. zákony neplatia vždy. Uvediem niekolko príkladov.
V jednej dlhotrvajúcej kauze, v ktorej žalobca podal viacej oznámení o podozrení z trestného činu, došlo viacej vyšetrovateľov aj prokurátorov k takýmto záverom:

1. V Uznesení, ktoré vydal poverený príslušník PZ mjr.Adrian Lukáč, došiel k nasledovnému záveru, citujem: odkladám nakoľko trestné stíhanie je neprípustné z dôvodu premlčania. Proti tomu žalobca podal sťažnosť.

2. Prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry mjr.JUDr. Adrián Kandráč, vo svojom uznesení uviedol, citujem:“ Podľa § 193 ods.1 písm c/Tr.por. Zamietam ...“.
V odôvodnení uviedol, citujem:“ Na podklade podanej sťažnosti som potom v zmysle ustanovenia §192 ods.1 písm a, b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu. Dospel som k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.“.
Ďalší citát, “ Z obsahu vyšetrovacie spisu a to predovšetkým z fotokópie knihy služieb, knihy udalosti, prehľadu služieb, lekárskych správ bolo zistené, že služobný zákrok voči sťažovateľovi v ranných hodinách dna 30.11.1996 vykonal nstržm.Túoth a spržm.Pristáš. Z odpisov registra trestov GP SR bolo zistené, že Vincent Pristáš doposial nebol súdne trestaný. Gabriel Tóth bol Okresným súdom Košice II, dna 19.06.1997 uznaný vinným za spáchanie trestných činov podla § 158 ods. 1 a § 221 ods. 1, ods 3 Tr. zák., za co mu bol uložený penažný trest. Skutok, pre ktorý bol Gabriel Tóth odsúdený však spáchal ešte dna 20.07.1995. Preto v jeho prípade nenastalo prerušenie plynutia premlčacej doby. Keď že neboli zistené žiadne skutočnosti spôsobilé prerušiť plynutie premlčacej doby, prípadne jej spočívanie, k premlčaniu trestného stíhania oboch podozrivých došlo dna 01.12.2001 / posledným dnom premlčacej doby bol deň 30.11.2001/. K právnemu inštitútu premlčania trestného stíhania uvádzam, že dľžka zákonodarcom stanovených lehôt premlčania trestného stíhania vyjadruje dobu, po ktorú trvá záujem spoločnosti na postihnutí páchateľov trestnej činnosti. Po uplynutí premlčacej doby, taký záujem zaniká, čo je vyjadrené aj v ustanovení §9 ods. 1 písm. a/ Tr.por., podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať, ak už bolo začaté, nemožno v nom pokračovať a musí byt zastavené ak je trestné stíhanie premlčané.“. Koniec citátu.
Žalobca proti menovaným a iným podal trestné stíhanie, kde okrem iných dôkazov, uviedol nasledovne, citujem:“- z definícii “premlčanie“vyplýva, citujem: “ Premlčanie je neuplatnenie práva v zákonom stanovenej premlčacej lehote. “.
Ale žalobca si svoje práva v  zákonom stanovenej premlčacej lehote uplatnil, t.j.v uvedenej veci a  v súvislosti s inými vecami podal niekoľko trestných oznámení, na menovaných a ďalšie osoby na tomto prípade zainteresované. Prvé “ Oznámenie o podozrení z trestnej činnosti“ podal dňa 5.6.1997 na Okresnej prokuratúre Košice I, zo dňa 4.6.1997. a podáva ich do dnešných dni, vid.príloha.
Už z toho vyplýva, že sa jedná jednoznačne o dlhodobé organizované porušovanie zákonov, viacerými osobami, t.j.organizovaný zločin a iné.

3. Vedúci prokurátor vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR plk.JUDr. Anton Fábry, Csc. uviedol nasledovné, citujem: “ Konštatujem, že vojenská prokuratúra nie je oprávnená preverovať trestné oznámenia na civilných prokurátorov ani na prokurátorov v Úrade špeciálnej prokuratúry a taktiež ani na sudcov civilných súdov. Naviac na trestný postih sudcu je potrebný aj súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som sa z Vášho rozsiahleho podania mohol zaoberať len postupom a rozhodnutím inšpekčného orgánu policajného zboru a rozhodnutím vojenského obvodného prokurátora. Trestné oznámenia podávané na prokurátorov vojenských prokuratúr je oprávnený preveriť prokurátor vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR, ktorý takéto oznámenie vyhodnotí ako podnet na preskúmanie postupu vojenského prokurátora podľa § 31 ods.2 zákona č. 153/2001 Z.z. O prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Zistil som, že vyšetrovateľ inšpekčného odboru Východ odmietol Vaše trestné oznámenie, pretože trestné stíhanie na policajtov, ktorých ste vo svojom oznámení označili za páchateľov trestného činu, bolo premlčané.“.

4. K tomu sa vyjadril aj prokurátor Generálnej prokuratúry SR JUDr.Pavel Žiak. Kde je uvedené, citujem: “ Ani opätovným preskúmaním citovaných spisových materiálov som nedospel k inému právnemu záveru ako podriadení prokurátori. Vami uvádzaný skutok sa stal pred 13 -timi rokmi a v danom prípade premlčacia lehota uplynula dna 30.11.2001.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti iný zákonný postup ako bol aplikovaný zo strany orgánov činných v trestnom konaní / odmietnutie trestného oznámenia /, neumožňuje súčasná trestnoprávna legislatíva. S poukazom na daný skutkový stav nie je potrebné v danej veci prijať žiadne prokurátorské opatrenie. “, koniec citátu.

5. Medzi inými, bol v danej veci činný aj mjr. JUDr.Oros z Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, Odbor Východ Košice, človek by si myslel, že sú tiež skorumpovaní. Oni, ale nie sú skorumpovaní im sa iba pomiešali jednotlivé zložky a v nich dokumenty. Na túto skutočnosť žalobca upozornil písomne aj Generálnu prokuratúru SR.

6. V danej veci bol činný aj sudca Okresného súdu Košice II JUDr. Hrabovecká, ta vydala uznesenie pričom porušila cca 10§, žalobca proti tomu podal sťažnosť pre porušenie zákona a z odpovede Krajského súdu vyplýva, že ani oni nezistili žiadne porušenie zákona a ešte potvrdili rozsudok okresného súdu. Dnes menovaná už pracuje na Krajskom súde.

7. Žalobca po dlhom hľadaní odpovede na podanú sťažnosť dostal nasledovnú odpoveď od prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I JUDr. Slavomíra Juhásza, ktorý napísal nasledovne, citujem: “... sťažnosť bola podľa § 193 ods.1 písm. b) Trestného poriadku zamietnutá. Predmetné uznesenie Vám bolo doručené do miesta trvalého bydliska, kde predmetné uznesenie dňa 1.10.2013 prevzal opatrovník starosta obce...“ . Pre vysvetlenie uvádzam, že žalobca na uvedenej slovenskej adrese nežije viac ako 15 rokov, všade uvádza trvalé bydlisko v zahraničí a aj e-mailovú adresu. Z § 66, písm. b, trestného poriadku vyplýva, že do vlastných rúk sa doručuje zásielka osobám, ktoré môžu podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok.
Aj tak sa riešia niektoré podnety na trestné stíhanie.

8. Žalobca bol aj zadržaný v cele predbežného zaistenia, ktoré bolo bezpredmetné. Počas vychádzky si na dvore zapálil jednu zo štyroch cigariet. Začiatok cigarety bol naplnený nejakou syntetickou drogou o  vysokej koncentrácii. Po niekoľkých vtiahnutiach mu prišlo nevoľno, mala zvláštnu chuť a  preto ju zahasil a  zapálil si druhú cigaretu, ktorú tiež nedofajčil a  ihneď sa vrátil do cely, kde si ľahol lebo dostal hypotermický šok z  nábehom na infarkt a  prebral sa až po dlhšom čase. Dôkazom sú snímky kamery, ktorá je umiestnená na dvore. Cigarety ako aj ostatné veci mu boli odobraté, takže do cigariet mu mohol dat túto syntetickú drogu o vysokej koncentrácii len osoba, ktorá má pristup k osobným veciam zaistených. Jedná sa o ublíženie na zdravý a pokus o vraždu. Žalobca na nich podal oznámenie o podozrení z trestnej činnosti na okresnej prokuratúre.
V priebehu niekoľkých dní podal na Krajskej prokuratúre upozornenie na nečinnosť Okresnej prokuratúry v danej veci. Niekoľko mesiacov nekonali v danej veci nič a potom požiadali o uvedené snímky z bezpečnostných kamier, lenže tieto snímky sa archivujú maximálne 8 až 15 dní. Aj takto sa dá zakryť protizákonná činnosť polície.

9. Žalobca podal aj na Generálnej prokuratúre SR,Podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona. Tento bol odstúpený Krajskej prokuratúre. V danej veci bol činný prokurátor JUDr. Pavol Zeleňák, ktorý prišiel k takýmto záverom, citujem: “ Môžem len konštatovať, že v týchto označených veciach boli vybavované všetky Vaše na rôzných úrovniach prokuratúry s negatívnym stanoviskom k Vašim podaniam resp. Odložením pre ich neopodstatnenosť. V obsahu Vášho podania opisujete i skutočnosti, ktoré orgánom prokuratúry ani zo zákona riešiť neprináleží. Týmto považujem Vaše podanie za vybavené.Na Vaše prípadné požiadanie Vám bude Vaše podanie z (dátum) obratom vrátené.

10. Porušenie viacerých zákonov potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a to aj na základe upravených spisov v prospech žalovaného – Slovenskej republiky, t.j. zmenil názov sťažnosti, potom podľa nového názvu upravil obsah sťažnosti atď. . A aj na základe týchto úprav došiel k záveru, že došlo k porušeniu viacerých zákonov.

11. Počas celého postupu vyšetrovania zabudli na prítomnosť ďalších dvoch policajtov v dôstojníckej hodnosti a celé vyšetrovanie viedli tak, že na ostatných činných v danej kauze, na ktorých podal žalobca tiež podnet na trestné stíhanie, zabudli. Poukázali na tzv. premlčanie a tak sa snažia zakryť organizovaný zločin a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Zároveň žalobca zistil, že niektoré podnety na trestné stíhanie voči policajtom, sudcom, prokurátorom a iným, vyšetrovatelia vybavili všetko po telefóne.
Ak sa niektorí z menovaných, cítia osočovaný tak sa môžeme stretnúť pred televíznou kamerou a tam si to vysvetliť a dokladovať.
Jedinci aj s takými charakterovými a morálnymi vlastnosťami pracujú na súdoch, prokuratúre, polícii a aj na iných miestach štátneho aparátu. A z nich vznikajú nový prokurátori a sudcovia krajskej, generálnej i špeciálnej prokuratúry a pokiaľ ich navrhnú tak môžu kandidovať aj na pozíciu ústavného súdu aj na iné pozície v štátnom aparáte, stačí mať priateľov na vhodných miestach, upraviť si životopis podľa potreby a podobne.
Keď to zhrnem, tak slovenský štát sa dá charakterizovať ako štát, ktorý je Kombinovaný– využíva metódu aj demokratického aj nedemokratického režimu, pričom v konkrétnom čase prevažuje bud jeden, alebo druhý politický režim, podľa toho ako im vyhovuje. Charakteristickou črtou nedemokratického štátu je, že predstavitelia moci formálne deklarujú ľudské práva ale trvalo a hrubo porušujú ústavu a zákony.V takom štáte potom preberá moc polícia, vzniká tzv. Policajný štát, kde prevahu má štátna správa – polícia, ktorá nerieši všetky porušenia zákonov podľa zákona ( korupcie, podvody, rozkrádania fondov a iné) a tak postupne získava moc nad politikmi a inými, ktorí v týchto kauzach sú činní. Obyvatelia v takom štáte majú obmedzenú sociálnu, ekonomickú a politickú slobodu, sú monitorovaní. Prevažujú metódy politických príkazov a zákazov, zastrašovania, holého násilia, represie, št. teroru, ktoré majú v spoločnosti vyvolať strach pred potrestaním, ale vzbudzovať nádej na odmenu za poslušnosť.
Pre občanov to znamená, že odstrániť takýchto politikov – gang z vedenia štátu je podľa zákonov v súčasnej dobe nereálne. Sú zvolení na určité obdobie, na základe svojich predvolebných sľubov, ktoré potom neplnia a viac sa zaujímajú o prospech svoj i svojich priateľov, ako o prospech občanov a štátu. Z toho prostého národa sa snažia urobiť sprostý národ.
Z odbornej literatúry vyplýva, že toto je možné len v extrémnych podmienkach politicky nevyzretej alebo sociálne rozčlenenej spoločnosti. Vlády sa obyčajne zmocní autokratická skupina predstaviteľov jednej strany, ktorá svoje partikulárne záujmy prehlási za celospoločenské a núti zvyšok spoločnosti, aby ich ako také rešpektovala.V organizácii štátu prevláda nepriama demokracia ( zastupiteľská ), ktorá je charakterizovaná:

- občan sa zúčastňuje na politickom rozhodovaní sprostredkovane, delegovaním svojho podielu moci na zvolených zástupcov, ktorí napĺňajú jeho vôľu v orgánoch štátu, regiónu či obce,
- je sprostredkovaná poslancami,
- zdrojom moci sú občania, poslanci sú nositeľmi moci,
- najčastejšie využívaným prostriedkom sú voľby,
- zachováva podstatné znaky vlády ľudu (pluralita, dočasnosť, kontrola moci, väčšinový princíp).
Výhody:
- ľudia sa nezaoberajú priamo všetkými problémami - šetrí im to čas,je predpoklad,že ľudia,ktorí sú volení ako zástupcovia majú dostatočné vzdelanie a schopnosti viest štát.
Nevýhody:
- zákony menej vyjadrujú vôľu ľudu, poslanci môžu schváliť niečo proti ich vôli, v svoj prospech, možná korupcia, malá účasť na voľbách,
- nepriama demokracia predstavuje pre lobistov a záujmové skupiny oveľa ľahšie prostredie pre praktizovanie manipulatívnych vplyvov, či už legálnych alebo nelegálnych. Stačí im presvedčiť alebo ovplyvniť iba malé množstvo vplyvných politikov, respek. získať si ich veľkorysým podplatením. V prípade, že dôjde k čiastočnému odhaleniu korupcie, tak pre všetkých zúčastnených je najvhodnejšie pre lobistu nájsť v štátnom aparáte vhodné miesto s imunitou. Aj takto sa dá zabrániť, respek. sťažiť vyšetrovanie korupcie a podobne.

Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR uvádza nasledovné:
„(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
Z uvedeného je zrejmé, že slovenská ústavná úprava síce zveruje výkon moci občanom, ale títo ju vykonávajú cez svojich volených zástupcov, teda reprezentatívne, priamo sa zúčastňujú len teoreticky..
Je potrebné si uvedomiť, že priama a  nepriama demokracia nie sú vo vzájomnom protiklade, ale mali by sa navzájom dopĺňať. Priame forma demokracie sa v súčasnosti využíva ako malý doplnok nepriamej demokracie.
Dnes používame a rozoznávame tieto jej formy:
a) REFERENDA:
ratifikačné – pri ktorom je hlasovanie voličov predpísané ústavou
vládne – predpokladá iniciatívu hlavy štátu, parlamentu či vlády
ľudové – na ktoré dávajú podnet občania.
b) PLEBISCIT je podobne ako referendum, je to ale forma priamej demokracie. Občania ním rozhodujú o dôležitých štátnopolitických veciach.
Na základe nich, sa ale nedá iniciovať odvolania niektorých volených i nevolených predstaviteľov štátu, napríklad prezidenta, premiéra, ministrov, šéfov verejnoprávnych inštitúcií, šéfov ústredných orgánov štátnej správy a pod. Je potrebné uzákoniť postup odvolávania nežiadúcich predstaviteľov občanmi. Občania by mali mať právo iniciovať odvolanie na základe svojho rozhodnutia a bez vplyvu štátu. Či už to bude mať názov plebiscit, ľudové referendum, iniciatíva, respek. iný to nechám na vyriešenie filozofom v práve, ktorí budú mat o čom filozofovať.
Napríklad:
Občania sú nespokojní s prácou a ministra XY, ktorý si neplní svoje povinnosti a jeho skorumpovanosť štátne orgány nechcú vyšetrovať, aj napriek existujúcim dôkazom.
Podľa môjho názoru by mal byť postup nasledovný:
1. Občania (voliči), by mali mať právo na základe výsledkov verejného zhromaždenia vytvoriť odvolací výbor, na odvolanie ministra XY, preto a preto.
2.. Právo otvoriť kancelárie na obstarávanie podpisov, na celom území slovenska a vytvoriť podpisové hárky.
3. Vytvoriť nestrannú komisiu, ktorá bude dohľadať na dodržiavanie zákonnosti.
4. Po sčítaní hlasov, predložiť tieto hárky prezidentovi, vláde, respek. príslušnému orgánu štátnej správy.
5. Výsledky hlasovania by mali byť platné a záväzné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, t.j. 50% a viac a ak predmet hlasovania bol prijatý nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania. Ak predmetu hlasovania bol prijatí 30 až 50% účastníkmi hlasovania,tak k predmetu hlasovania by sa mali vyjadriť príslušné štátne orgány a mal by byť prejednaní parlamentom, vládou a podobne.
Pre posilnenie moci občanov je preto potrebne rozšíriť prípady kedy je povinnosť konať referendum a presne ich definovať.

Referendum by sa malo konať v nasledovných prípadoch:
1. Vyhlásenie vojny inému štátu. Politici by si mali uvedomiť, že vojna je výsledkom ich zlej práce a vrámci demokracie by mali ísť medzi prvými v prvej línii do útoku.
2. Vyhlásenie politického a ekonomického embarga inému štátu. V reále najviac sú postihnutí občania a podnikatelia, ale nie politici.
3. Dávanie záruk za hypotéky, ktoré berie iný štát. Politici robia s majetkom a peniazmi štátu, tak ako uznajú za vhodné oni, ale nie vždy v prospech ľudí. Musia si už konečne uvedomiť, že sú to peniaze štátu, teda ľudí.
4. Súhlas na budovanie vojenských základni pre cudzie vojska a ich dlhodobý pobyt na slovensku.
5. Dane a odvody.
6. Štátny rozpočet, najme ak je v deficite.
7. Branie hypoték a dávanie hypoték iným štátom. V podstate sa jedná peniaze ľudí a ľudia musia mať právo ovplyvniť tento proces.
8. Ústava SR a zmeny v ústave.
Tento môj názor a navrhované zmeny, nie je potrebné brať ako konečný a správny. Je potrené, aby to občania zobrali ako inšpiráciu, námet do diskusie, bolo by žiadúce ak by bol dopĺňaný, redukovaný a podobne.


Použitá literatúra

1. Marek Maslák, príspevok Aký je súčasný spôsob výberu sudcov Ústavného súdu SR a aké sú jeho nedostatky? Ako by sa mal zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov?, VI.ročníku Vedeckej študentskej konferencie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. .
2. Pavol Jakubík, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Príspevok autorskej sútaže Právnické eso.
3. Mgr. Tomáš Godiš, príspevok Štát jeho znaky, funkcie, typy, formy.
4. Juraj Miškov / Jaroslav Pilát, Možnosti implementácie prvkov priamej demokracie do systému zastupiteľskej demokracie ako súčasť programu SaS.
5. Petičné právo a petícia, Zákon c. 242/1998 Z.z. nadobudol účinnost 1.septembrom 1998.
6. Ústava SR.
7. Jos Verhulst/Arjen Nijebor, Priama demokracia,fakty a argumenty k zavedeniu občianskej iniciatívy a referenda.
8. Peter Serina, diplomová práca Formy priamej demokracie.
9. Peter Horváth, Prezident v politickom systéme Slovenskej republiky.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?